What are the opening hours?

Monday 09:00 - 18:00 Tuesday 09:00 - 18:00 Wednesday 09:00 - 18:00 Thursday 09:00 - 18:00 Friday 09:00 - 18:00

Knihomol

Osobný odber v kamenných obchodoch:
ACADEMIA, Štúrova 9, Bratislava
PERGAMEN, Vajanského 27, Senec

Predajom kníh sa zaoberáme od roku 2000, kedy bolo založené kníhkupectvo PERGAMEN v Senci. Naše skúsenosti v danej oblasti však siahajú ďaleko do minulosti, ešte pred vznikom kníhkupectva. V súčasnosti prevádzkujeme dve kamenné kníhkupectvá a jeden internetový obchod. Medzi najstaršie kníhkupecké obchody v Bratislave sa zaraďuje naše kamenné kníhkupectvo ACADEMIA. Patrí k neodmysliteľnému koloritu Bratislavy, predovšetkým Štúrovej ulici, kde sa nachádza. Bolo tam odjakživa a patrí tam, tak ako k Štúrovej ulici patrí Univerzita Komenského, hotel Krym alebo rýchle občerstvenie ľudovo nazývané „U Mäsiarov“, ktoré bolo hneď oproti kníhkupectvu. Tento obchod bol nejednou zastávkou našich rodičov a prarodičov. Už niekoľko generácii navštevuje tento knižný obchod aby si mohlo zakúpiť dobrú knihu alebo vybrať odbornú literatúru, ktorú práve potrebuje. Druhým našim kamenným obchodom je kníhkupectvo PERGAMEN na Vajanského ulici v Senci – ide o kníhkupectvo rodinného typu, kde zákazníci za pomoci príjemného a skúseného týmu ľudí nakúpia všetko čo hľadajú. Od roku 2008 prevádzkujeme internetové kníhkupectvo KNIHOMOL, so širokou ponukou knižných titulov aj neknižného sortimentu. Klientom ponúkame možnosť poslať objednaný tovar poštou na ich adresu alebo odobrať si vybrané tituly v našich kamenných obchodoch. Cieľom nášho snaženia je ponúknuť čo najširší záber titulov z knižného spektra a možno aj čosi na viac...

11/09/2026

GINA MÁ NA VÍKEND JEDEN POKOJNÝ DOM...

Aspoň spočiatku.

Holandsko, rok 1961. Isabel žije sama v dome svojej zosnulej matky. Má rada poriadok, pravidlá a veci na svojom mieste. Jej svet je pokojný a predvídateľný.

Potom jej brat Louis privedie Evu.

Eva dlho spí. Hlučne chodí po dome. Berie do rúk veci, ktorých by sa podľa Isabel dotýkať nemala.

A potom začnú veci miznúť.
Strieborná lyžica.
Miska.
Nôž.

Isabel má podozrenie. Potom ďalšie. A v horúcich letných dňoch sa z nedôvery postupne stáva niečo oveľa intenzívnejšie.

Debut holandskej autorky Yael van der Wouden Skryté v bezpečí začína takmer komorne – dve ženy, jeden dom a čoraz neznesiteľnejšie napätie. Pod týmto príbehom sa však ukrýva ďalšia vrstva: minulosť Holandska, dedičstvo druhej svetovej vojny a otázka, komu vlastne patria veci, domovy a príbehy, ktoré po nej zostali.

A potom je tu ešte vzťah Isabel a Evy.

Pretože niekedy je hranica medzi odporom, fascináciou, žiarlivosťou a túžbou podstatne tenšia, než by sme si chceli pripustiť.

Autorka je esejistka a učiteľka kreatívneho písania a jej debut už získal viacero ocenení a preklady do vyše dvadsiatich jazykov. Slovenský preklad pripravila Andrea Vargovčíková.

Takže áno, tentoraz mám pre vás na víkend jeden pokojný holandský dom.

Len by som v ňom asi veľmi nepresúvala veci.

Gina

09/09/2026

GINA SA VRACIA O 500 ROKOV

Niekedy stačia necelé dve hodiny, aby sa dejiny zmenili na celé stáročia.

29. augusta 1526 sa pri Moháči stretlo vojsko mladého uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského s armádou osmanského sultána Süleymana I.

Uhorsko bolo oslabené vnútornými spormi a Osmanská ríša čoraz silnejšie tlačila na jeho južné hranice. Samotná bitka trvala necelé dve hodiny. Uhorský útok mal spočiatku úspech, no osmanská početná prevaha, skúsené vojsko a účinné delostrelectvo napokon rozhodli. Uhorské vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku a pri ústupe zahynul aj iba dvadsaťročný kráľ Ľudovít II.

Moháč však nebol iba prehratou bitkou.

Kráľ zomrel bez potomka a po jeho smrti sa rozpútal zápas o uhorskú korunu. Osmanský postup pokračoval a dôsledky Moháča zásadne ovplyvnili politické usporiadanie Uhorska i celej strednej Európy.

A jeden z nich môžeme dodnes čítať aj v dejinách Bratislavy.

V roku 1536 sa Bratislava stala hlavným mestom habsburskej časti Uhorska. Po osmanskom postupe sa zmenili aj stáročné korunovačné tradície. V roku 1563 bol v Dóme sv. Martina korunovaný Maximilián II. a Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských panovníkov. Do roku 1830 tu korunovali 11 kráľov a 8 kráľovských manželiek.

Tento rok od bitky pri Moháči uplynulo 500 rokov.

A výročie prinieslo aj niekoľko kníh, ktoré sa k tejto udalosti vracajú.
Roman Mocpajchel v knihe Moháč 1526 rekonštruuje samotnú bitku a prináša aj dobové dokumenty vrátane svedectva jej účastníka Štefana Brodariča. Český historik Zdeněk Vybíral sa v novom prepracovanom vydaní Bitvy u Moháče pozerá na udalosti prostredníctvom prameňov z viacerých krajín. A 30. septembra pribudne rozsiahla publikácia Osudový Moháč slovenských historikov Diany Duchoňovej, Tünde Lengyelovej a Svorada Zavarského.

A ešte jedna malá zákulisná poznámka z Knihomolu.

Nedávno sme sa v našom bratislavskom kníhkupectve rozprávali s vojenským historikom Karolom Kolomanom Kulašikom. O Moháči nám porozprával niekoľko vecí, po ktorých sa na 29. august 1526 pozeráme trochu inak.

Viac zatiaľ neprezradím.

Povedzme len, že za necelými dvoma hodinami bitky sa skrýva oveľa viac príbehov, než sa zmestilo do našich učebníc dejepisu.

29. august 1526.

Jeden deň. Jedna bitka. A päťsto rokov jej následkov.

Gina

07/09/2026

GINA DNES O TOM, ČO NAVONOK NEVIDNO

Ráno vstanete.

Odpíšete na maily. Prídete načas do práce. Vybavíte, čo treba. Nakúpite. Možno sa ešte niekoho opýtate, ako sa má.

A keď sa niekto opýta vás, odpoviete:
„Dobre.“

Veď fungujete.

Lenže práve tu sa začína kniha psychiatričky Judith Joseph Vysoko(ne)funkční.

Autorka píše o stave, ktorý označuje ako vysokofunkčnú depresiu. Človek nemusí zostať ležať v posteli ani prestať zvládať každodenný život. Môže pracovať, starať sa o domácnosť, plniť povinnosti, usmievať sa – a pritom postupne strácať radosť, energiu či schopnosť skutočne prežívať vlastný život.

A možno si to ani nepripustí.

Som len unavený.
Mám toho veľa.
To prejde.
Treba sa premôcť.

Práve toto považujem na knihe za zaujímavé. Nehovorí iba o ľuďoch, pri ktorých si okolie všimne, že potrebujú pomoc. Hovorí aj o tých, pri ktorých si možno nikto nevšimne nič.

Pretože všetko stíhajú.

A možno práve oni sami si najdlhšie myslia, že keď ešte stále fungujú, nemajú právo povedať:

„Nie som v poriadku.“

Judith Joseph pritom nepíše iba ako psychiatrička. Do knihy vnáša aj vlastnú skúsenosť a ukazuje, že požiadať o pomoc nemusí znamenať, že sme zlyhali.

Možno práve naopak.

Niekedy je prvým príznakom toho, že niečo nie je v poriadku, práve to, ako veľmi sa snažíme vyzerať, že v poriadku je všetko.

Gina

04/09/2026

V PIATOK BY SOM NAJRADEJ ODIŠLA NA KUBU...

Mám jednu čitateľskú slabosť.

Keď mi kniha sľúbi, že ma vezme niekam, kde som nikdy nebola, veľmi dlho ma presviedčať nemusí. A keď je tým miestom Kuba na konci 19. storočia, moja zvedavosť má zbalený kufor skôr než ja.

Majster cukru od španielskej autorky Mayte Uceda sa začína v roku 1895 v malej dedine Colombres v Astúrii. Odtiaľ sa na ďalekú Kubu vydávajú dve mladé ženy.

Mar je vzdelaná dcéra lekára. Nasleduje svojho otca, ktorý má viesť kliniku na haciende Dos hermanos, a sama sníva o tom, že sa raz stane lekárkou.

Paulina cestuje z úplne iného dôvodu. Je mladá, chudobná vdova a na Kube sa má vydať za váženého cukrovarského majstra. Za muža, ktorého nikdy nevidela.

Jedna teda cestuje za svojím snom. Druhá za životom, ktorý za ňu do veľkej miery vybrali iní.

A obe prichádzajú na ostrov, ktorý sa sám práve chystá bojovať o svoju budúcnosť.

To je na Majstrovi cukru asi to, čo ma zaujalo najviac. Osobné príbehy Mar a Pauliny sa odohrávajú vo svete cukrových plantáží, starých nepriateľstiev, rodinných väzieb a lások, ale v pozadí už cítiť blížiacu sa vojnu za kubánsku nezávislosť.

Mayte Uceda pritom pochádza práve z Astúrie, odkiaľ necháva svoje hrdinky vyraziť na cestu. Vyštudovala manažérske informačné systémy a sociálnu pedagogiku a Majster cukru je jej šiestym románom.

Priznám sa, že na piatok mi takáto knižná cesta celkom vyhovuje.
Kuba, rok 1895, cukrová plantáž, dve ženy a oceán medzi tým, čo nechali za sebou, a tým, čo ich ešte len čaká.

Len ten kufor našťastie baliť nemusím.

Gina

02/09/2026

GINA ČÍTA: NAROZENI JINAK

O albinizme som vedela. O tomto som nevedela.

A mám pocit, že nebudem jediná.

Vedela som, že albinizmus je vrodená genetická odlišnosť. Vedela som, že ľudia s albinizmom majú veľmi svetlú pokožku, vlasy a často problémy so zrakom.

Nevedela som však, že tá istá odlišnosť môže v dvoch afrických krajinách znamenať dva takmer protikladné ľudské osudy.

V Zambii sa Kateřina Mildnerová a Antonio Cossa stretávali s ľuďmi, ktorí žijú so strachom z diskriminácie, únosov či rituálnych útokov. Za niektorými z nich cestovali stovky kilometrov, aby zaznamenali ich príbehy. Hlboko zakorenené povery totiž ľuďom s albinizmom pripisujú nadprirodzené vlastnosti a ich telám magickú moc.

Potom sa výskumníci presunuli do Beninu.

A tam našli celkom iný svet.

V tradičnom náboženstve vodun môžu byť ľudia s albinizmom spájaní s božstvom Lissa. Namiesto odmietnutia im ich odlišnosť môže prinášať spoločenskú úctu, ochranu a výnimočné postavenie.
Ten istý človek. Tá istá vrodená odlišnosť. A úplne iný príbeh podľa toho, čo o nej verí spoločnosť okolo neho.

Práve o tomto je česká kniha Narozeni jinak kultúrnej antropologičky Kateřiny Mildnerovej a mozambického fotožurnalistu Antonia Cossu. Nie je iba antropologickou publikáciou. Spája dlhodobý terénny výskum, osobné príbehy a dokumentárne fotografie ľudí, ktorých autori skutočne stretli. Projekt vznikal priamo v Afrike a popri dokumentovaní sa postupne rozšíril aj o konkrétnu pomoc ľuďom s albinizmom.

A možno je na tejto knihe najznepokojivejšie práve to, že nám nehovorí iba o albinizme.

Hovorí aj o tom, akú obrovskú moc môže mať spoločnosť nad významom slova „iný“.

Gina 📚

31/08/2026

GINA OBJAVUJE: VĚCI

Koľko toho o nás dokáže prezradiť obyčajná vec?

Bicykel. Písací stroj. Korzet. Brošňa. Mobilný telefón.

Samy osebe sú to iba predmety. Ale keď sa začneme pýtať, komu patrili, kto ich mohol používať, čo človeku umožňovali – alebo naopak zakazovali –, zrazu začnú rozprávať.

A presne to urobila Annabelle Hirsch.

Vybrala sto predmetov a prostredníctvom nich sa vydala na cestu dejinami žien. Vedľa úplne všedných vecí, ako sú bicykel či písací stroj, sa tak ocitne kovový korzet, sklenené d***o zo 16. storočia, medaila britských sufražetiek či brošňa Hannah Arendtovej. Za každým predmetom je pritom človek, doba a príbeh.

Hirsch je nemecko-francúzska autorka, novinárka a prekladateľka. V Mníchove a Paríži študovala dejiny umenia, teatrológiu a filozofiu – a možno aj preto sa na dejiny pozerá trochu inak: cez veci, ktoré po ľuďoch zostali. Sama hovorí, že predmety nám umožňujú nahliadnuť tam, kam sa veľké dejiny často nepozerajú – do každodennosti.

A na tejto knihe ma zaujalo ešte niečo.

Nie všetky predmety rozprávajú príbeh pokroku. Niektoré boli symbolom slobody, iné obmedzenia – a význam tej istej veci sa mohol časom úplne zmeniť. Hirsch pripomína napríklad rúž: to, čo dnes môžeme vnímať ako symbol objektivizácie, mohlo kedysi znamenať sebavedomie a silu. Dejiny žien podľa nej jednoducho nekráčajú rovnou čiarou dopredu.

České vydanie nesie jednoduchý názov Věci. A čím dlhšie nad ním premýšľam, tým viac sa mi ten názov páči.

Pretože niekedy stačí vziať do ruky celkom obyčajnú vec...
..a zistíte, že držíte kúsok dejín.

Gina 📚

28/08/2026

GINA ODPORÚČA

Priateľov z detstva si nevyberáme podľa toho, akí raz budú.
Vyberáme si ich podľa toho, či prídu zajtra zase na mólo.

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi našla partia tínedžerov v malom prímorskom mestečku opustené mólo.

A tým bolo o programe na leto viac-menej rozhodnuté.

Chodia sa tam kúpať, rozprávajú si tajomstvá, vtipkujú aj vtedy, keď by možno nemali, tajne fajčia a robia všetky tie veci, pri ktorých sú dospelí neskôr veľmi radi, že o nich nevedeli.

Ale hlavne sú spolu.

V tom veku totiž niekedy netreba veľa. Miesto, kam človek patrí. Niekoho, kto naňho čaká. A pocit, že zajtra sa všetci stretnú znova.

Jeden z nich počas toho leta namaľuje obraz.

V tej chvíli je to jednoducho obraz. Spomienka na leto, na mólo a na ľudí, ktorí na ňom sedávali.

Lenže roky prejdú a z obrazu sa stane jedno z najvýznamnejších umeleckých diel svojej doby.

O dvadsaťpäť rokov neskôr sa po sérii nečakaných udalostí dostane k osemnásťročnej Louise. Osamelej, problémovej a zrejme poslednej osobe, od ktorej by niekto očakával, že začne pátrať po príbehu svetoznámeho obrazu.

Louise si na maľbe všimne tri postavy sediace na móle.

Kto boli?

A prečo ich niekto namaľoval tak, aby zostali spolu aj po dvadsiatich piatich rokoch?

Louise sa vydáva na cestu naprieč krajinou a postupne odkrýva príbeh obrazu aj ľudí, ktorí stáli pri jeho vzniku. A čím viac sa dozvedá, tým menej je isté, či naozaj chce poznať celý príbeh.

Fredrik Backman je švédsky spisovateľ, ktorého čitatelia poznajú najmä vďaka románom Muž menom Ove či Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. Jeho knihy dnes vychádzajú vo viac než štyridsiatich krajinách sveta.

Vie písať o celkom obyčajných ľuďoch tak, že sa nad nimi chvíľu smejeme – a potom zistíme, že nám na nich začalo záležať.

A pri Mojich priateľoch sa mi páči ešte jedna vec.

Obraz môže mať cenu, ktorú niekto napíše do aukčného katalógu.

Ale koľko stojí jedno leto, keď máte šestnásť a vedľa vás na móle sedia ľudia, o ktorých ste presvedčení, že tam budú navždy?

Na to už cenník nestačí.

— Gina

27/08/2026

📚 Uhádnete názov knihy? Odhalenie!

Na ples nepríde v teplákoch. (4): dáma
Keby všetci stáli na jednej strane, nemala by čo robiť. (6): kontra
Rovná cesta ho veľmi nebaví. (7): strelec

🎯 Správna odpoveď je: Dáma kontra strelec – Dominik Dán

Tri trochu neposlušné indície nás tentoraz priviedli k svetu, ktorý čitatelia slovenských detektívok veľmi dobre poznajú.

Dáma kontra strelec nás opäť zavedie medzi kriminalistov z oddelenia vrážd a do prostredia, v ktorom nič nebýva také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Dominik Dán aj tentoraz stavia na tom, čo jeho čitatelia poznajú – policajnej práci, napätí, svojskom humore a postavách, ktoré už dávno nepôsobia iba ako literárni hrdinovia.

🔎 Zaujímavosť:
Vedeli ste, že Dominik Dán je pseudonym a autor si svoju skutočnú identitu dlhodobo chráni?

Nie je to však jediná záhada, ktorá ho obklopuje. O sebe prezradil, že pôsobil v prostredí slovenskej polície a pri písaní čerpá aj zo skúseností a prípadov, ktoré toto prostredie prináša. Reálne udalosti však premieňa na fikciu, mení okolnosti, postavy aj súvislosti.

Možno aj preto pôsobí svet jeho detektívov tak autenticky. A hoci jeho pravé meno zostáva mimo obálok, meno Dominik Dán sa za roky stalo jedným z najznámejších mien slovenskej detektívky.

👏 Gratulujeme všetkým, ktorí sa k správnej odpovedi dopátrali!

A ak to tentoraz nevyšlo, nič sa nedeje.
Dáma sa vyparádila, kontra sa postavila na druhú stranu a strelec nám namiesto rovnej cesty zase ušiel šikmo. 😉

Čoskoro sa pustíme do ďalšieho knižného pátrania.

26/08/2026

UHÁDNETE NÁZOV KNIHY?

📚 Tri indície. Tri slová. Jeden názov knihy.

Dnes to nebude celkom jednoduché.

Každá veta ukrýva jedno slovo. Nájdite všetky tri a poskladajte z nich názov knihy.

(4)
Na ples nepríde v teplákoch.

(6)
Keby všetci stáli na jednej strane, nemala by čo robiť.

(7)
Rovná cesta ho veľmi nebaví.

Malá nápoveda:
Tentoraz vám pomôže najmä dôvtip. 😉

Napíšte nám svoj tip do komentára.

Odhalenie vo štvrtok o 17:00 hod.

Teším sa na vaše odpovede.

24/08/2026

GINA ČÍTA

Z Londýna na Slovensko. Dobrovoľne.
A zostal tu viac než polovicu svojho života.

Pri knihe Iné názory ma tentoraz zaujal najskôr jej autor.

Jonathan Gresty pochádza z Anglicka, vyštudoval anglický jazyk a literatúru na Durham University a začiatkom deväťdesiatych rokov pracoval na Ministerstve zdravotníctva v londýnskom Waterloo.

A potom urobil kariérny krok, ktorý by možno nie každému kariérnemu poradcovi vyšiel v tabuľke.

V roku 1992 prišiel na Slovensko.

Najskôr učil angličtinu v Spišskej Novej Vsi, neskôr pôsobil v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici a napokon zakotvil v Prešove.
A zostal.

Gresty dokonca neskôr uvažoval nad tým, prečo môže byť presťahovanie do chudobnejšej krajiny pre človeka obohacujúce. Zdá sa teda, že HDP predsa len nedokáže zmerať úplne všetko.

Čo je pre nás Slovákov celkom príjemná správa. 😉

A možno práve človek, ktorý medzi nami žije celé desaťročia, no stále sa na nás dokáže pozrieť trochu zvonka, môže vidieť veci, ktoré my už dávno považujeme za normálne.

V románe Iné názory sa vracia aj svojský Angličan Jess, ktorého čitatelia mohli spoznať už v Grestyho knihe Cudzincov kabát.
Jess sa po čase vracia na Slovensko.

Bežný človek by si pravdepodobne kúpil letenku, lístok na vlak alebo aspoň skontroloval autobusové spojenie.

Jess ide pešo. Cez hory. Počas búrky.

Dobre. Aspoň hneď vieme, s kým máme tú česť.

Po príchode ho čakajú intrigy akademického prostredia, rodičovské starosti aj problémy celkom obyčajného života. Pri niektorých možno zistí, že prechod cez hory počas búrky bola vlastne tá jednoduchšia časť.

Vážnejšie témy sa pritom striedajú s humorom a cez Jessove „iné názory“ sa Gresty pozerá aj na slovenskú spoločnosť – na naše postoje, zvyky a témy, pri ktorých dokážeme veľmi rýchlo zistiť, že každý máme svoju pravdu.

A práve tu začína byť kniha zaujímavá aj pre mňa.

Pretože keď sa na Slovensko pozerá človek, ktorý tu strávil viac než polovicu života, už to nie je celkom pohľad cudzinca. Ale ešte stále ani pohľad domáceho.

A tak som zvedavá na dve veci.

Čo všetko si o nás Jonathan Gresty všimol?

A možno ešte viac:

Čo z toho mu budeme ochotní priznať? 😉

— Gina

Address

Štúrova 9
Bratislava
81102

Opening Hours

Monday	09:00 - 18:00
Tuesday	09:00 - 18:00
Wednesday	09:00 - 18:00
Thursday	09:00 - 18:00
Friday	09:00 - 18:00

Telephone

+421252968772

Website

http://www.knihomol.sk/

Alerts

Be the first to know and let us send you an email when Knihomol posts news and promotions. Your email address will not be used for any other purpose, and you can unsubscribe at any time.

Contact The Business

Send a message to Knihomol:

Want your business to be the top-listed shop in Bratislava?