25/03/2016
Veľkonočné sviatky sú svojím pôvodom sviatkami jari. Asi pred 3500 rokmi im dali Židia svojím sviatkom Pesach – oslavou vyvedenie a oslobodenia židovského národa z egyptského otroctva. Pred 2000 rokmi potom veľkonočné sviatky dostali súčasný význam Kristovou smrťou a jeho zmŕtvychvstaním. Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou a trvá až po Bielu sobotu.
Veľkonočný pondelok je spojený so zvykmi, ktoré nemajú kresťanský pôvod. Maľovanie vajíčok, šibanie prútikmi a veľkonoční zajačikovia však majú svoje opodstatnenie a v skutočnosti symbolicky odrážajú posolstvo Veľkej noci.
Vajíčko je symbolom zárodku života. Je späté s jarou a pohanskými zvykmi. Od nepamäti symbolizovalo zárodočný chaos, z ktorého vznikol život, ale aj životnú silu, narodenie, nesmrteľnosť návratu jari a vďaka škrupinke aj bezpečnosť. Tá je totiž ako zamknutý obal, ktorý skrýva život. Práve tu je jasná spojitosť so zmŕtvychvstaním Ježiša Krista.
Zajac má svoje miesto v mnohých náboženstvách a symbolizuje šťastie, krátkosť života a plynúci čas. Tiež je považovaný za symbol zmŕtvychvstania. Podľa povery zajac nikdy nespí, pretože nemá očné viečka, a tak aj pri spánku vyzerá, ako keby bdel. V Byzantskej ríši bol označovaný za symbol Krista a v dnešnej rozšírenej európskej tradícií sa vníma ako ten, kto nosí čokoládové vajíčka. Zajace totiž na jar hľadajú v blízkosti ľudských obydlí potravu. Sú veľmi plaché, a tak vznikol mýtus, že sú to práve ony, čo nosia vajíčka. Bolo tiež zvykom, že hlavy rodín pozývali deti na „chytanie zajaca“, a teda hľadanie vajíčok v záhrade
